{"guid": "ussr:eab971eb-6aef-42a6-8a9e-1860765d0843", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1. US.580.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 580/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 580/2014 z 14. 1. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. januára 2015, sp. zn. I. ÚS 580/2014, ECLI:SK:USSR:2015:1. US.580.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2015-01-14", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/eab971eb-6aef-42a6-8a9e-1860765d0843", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.580.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.580.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.580.2014.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 580/2014­27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu\nMilana Ľalíka\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou JUDr. Ing. Janou Andelovou, ANDELOVÁ & Co, s. r. o.,\nSeberíniho 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/154/2011 a takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/154/2011 p o r u š e n é b o l o .\n2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/154/2011 p r i k a z u j e\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy právneho\n\nzastúpenia v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet\n\nANDELOVÁ & Co, s. r. o., Seberíniho 1, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 580/2014­12 z 24. septembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného\nsúdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/154/2011.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 17. októbra 2011 na okresnom súde\n„návrh na začatie konania na náhradu škody v zmysle zák. č. 58/1969 Zb.“ o zaplatenie\n19 783,57 € s prísl.\n3. Sťažovateľ v sťažnosti opisuje priebeh konania pred okresným súdom a poukazuje\nna to, že okresný súd odo dňa podania návrhu dosiaľ „nevytýčil vo veci pojednávanie ani\nnevykonal žiadne iné relevantné úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej“ napriek\ntomu, že podal v decembri 2012 a v auguste 2013 sťažnosti na zbytočné prieťahy\npredsedníčke okresného súdu.\n4. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal\nnález, ktorým vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných\n2\n\nprieťahov postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C/154/2011 porušené\nbolo a prikázal okresnému súdu v predmetnej veci konať bez zbytočných prieťahov. Súčasne\nsa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 6 000 € a úhrady trov konania\nv sume 340,90 €.\n\n5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka\nokresného súdu, ktorá vo svojom vyjadrení k dôvodnosti sťažnosti podaním sp. zn.\nSpr. 3645/2014 z 23. októbra 2014 uviedla:\n«Na základe Vašej žiadosti som vo veci vykonala šetrenie a zistila som, že\nna tunajšom súde sa vedie konanie v právnej veci navrhovateľa:\n\n, proti\n\nodporcovi: Slovenská republika ­ Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu škody v zmysle\nzákona č. 58/1969 Zb. spôsobenej nezákonným právoplatným rozsudkom Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 4 Cdo 109/2005 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co 109/2005.\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta skutočnosť, že Okresný súd Bratislava I\ndoposiaľ, t. j. už 35 mesiacov odo dňa podania návrhu na začatie konania nevytýčil vo veci\nani len prvé pojednávanie, avšak už dvakrát rozhodol právne nedôvodnými rozhodnutiami\nbez účasti sťažovateľa ako navrhovateľa o zastavení konania, resp. odmietnutí časti návrhu.\nK priebehu konania (t. j. uvedenie procesných úkonov vo veci od podania návrhu\nna začatie konania doposiaľ) uvádzam, že návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa\n17. 10. 2011. Súd uznesením č. k. 18 C 154/2011­24 zo dňa 08. 10. 2012 vyzval\nnavrhovateľa na odstránenie vád podania doručeného súdu dňa 17. 10. 2011. Uznesenie\nsúd doručil navrhovateľovi dňa 25. 10. 2012. Dňa 29. 10. 2012 sa navrhovateľ proti\nuzneseniu č. k. 18C154/2011­24 zo dňa 08. 10. 2014 odvolal. Dňa 07. 11. 2012 súd\npredložil spis Krajskému súdu v Bratislave spolu s opravným prostriedkom na rozhodnutie.\nDňa 03. 01. 2013 Krajský súd v Bratislave vrátil spis tunajšiemu súdu bez meritórneho\nrozhodnutia z dôvodu, že uznesenie č. k. 18 C 154/2011­24 zo dňa 08. 10. 2012 proti\nktorému nie je prípustné odvolanie vydal vyšší úradník bolo zrušené zo zákona, nebolo\nmožné odvolanie navrhovateľa v odvolacom konaní prejednať. Následne uznesením\nč. k. 18 C 154/2011­32 zo dňa 07. 02. 2013 súd podanie zo dňa 17. 10. 2011, doplnené\npodaním doručeným súdu dňa 29. 01. 2012, ktoré mohlo byť návrhom, v časti 9.963,15 eura\n3\n\nodmietol. Dňa 26. 02. 2013 sa navrhovateľ proti uzneseniu odvolal. Dňa 09. 04. 2013 súd\npredložil súdny spis spolu s opravným prostriedkom na rozhodnutie Krajskému súdu\nv Bratislave. Dňa 28. 05. 2013 sa súdny spis vrátil z odvolacieho súdu. Krajský súd\nv Bratislave uznesením č. k. 8 Co 231/2013­45 zo dňa 30. 04. 2013 napadnuté uznesenie\nsúdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd uznesením\nč. k. 18 C 154/2011­49 zo dňa 25. 07. 2014 uložil odporcovi povinnosť vyjadriť sa k návrhu\nna začatie konania. Dňa 14. 08. 2014 zákonná sudkyňa vo veci vytýčila termín\npojednávania na termín dňa 02. 12. 2014.\nCelkovú dĺžku konania ovplyvnila skutočnosť akou je vysoký nápad vecí v oddelení\n„18C“ zákonného sudcu, čím sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi zákonnej sudkyne\npredĺžili. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp. jednotlivých civilných sudcov nemôže\nbyť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi.\nPodľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 21/99,\nIV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom\npodať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám\nodstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie\nzákladného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že\nvyužil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa zákona o štátnej správe\nsúdov, resp. podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku\nnesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nV súlade s uvedeným záverom som toho názoru, že prostriedky ochrany, ktoré\nsťažovateľ použil, viedli k odstráneniu nečinnosti súdu. Od vybavenia sťažnosti na zbytočné\nprieťahy v konaní spr. 2277/2014 t. j. od dňa 07. 10. 2014 podľa ust. § 64 ods. 1 neuplynul\ndostatočný čas na to, aby súd vo veci mohol rozhodnúť nakoľko len dňa 14. 08. 2014\nzákonná sudkyňa vo veci vytýčila termín pojednávania na termín dňa 02. 12. 2014. Zároveň\nsom v odpovedi Spr. 2277/2014 sťažovateľovi oznámila, že zákonnej sudkyni boli prieťahy\nv konaní vytknuté a bola vyzvaná na zabezpečenie bezprieťahového vybavenia veci. Zároveň\n\n4\n\nbola vec sp. zn. 18 C 154/2011 zaradená medzi sledované veci ako dôvodná sťažnosť\ns termínom sledovania predsedníčky súdu ­ 3 mesiace.\nSťažovateľ podal ústavnú sťažnosť dňa 20. 08. 2014 a uplatnil si v dôsledku\npretrvávajúcich prieťahov v predmetnej vecí na okresnom súde finančné zadosťučinenie\nv sume 6.000,­ eur, ktorú odôvodnil dlhodobou právnou neistotou týkajúcej sa jeho\nfinančných nárokov, ktorých sa domáha v súdnom konaní sp. zn. 18 C 154/2011.\nV prípade, že Ústavný súd... dospeje k záveru, že bolo porušené právo sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov navrhujem, aby sťažovateľovi nepriznal\nfinančné zadosťučinenie, resp. jej toto finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej výške,\nnakoľko ho podľa môjho názoru sťažovateľ riadne neodôvodnil ­ finančné zadosťučinenie\nza prieťahy v konaní pred súdom resp. výška tohto zadosťučinenia, ktorá závisí od rozsahu\nv akom sa zasiahlo do práv účastníkov konania.»\n6. Stav konania a chronológiu procesných úkonov pred okresným súdom ústavný súd\npovažoval\n\nza\n\npreukázaný\n\nzo\n\nspisu,\n\nktorý\n\nmu\n\nbol\n\npredložený\n\nna previerku\n\n22. decembra 2014. Navyše, ústavný súd zistil, že 2. decembra 2014 sa konalo\npojednávanie, ktoré bolo po vypočutí účastníkov odročené na 27. marec 2015 a okresný súd\nuznesením 11. decembra 2014 zamietol návrh sťažovateľa, aby bola vec postúpená\nna rozhodnutie ústavnému súdu.\n7. Právna zástupkyňa sťažovateľa na vyjadrenie okresného súdu reagovala podaním\ndoručeným ústavnému súdu 24. novembra 2014, v ktorom okrem iného uviedla:\n«Súhlasíme\n\nzo\n\nzáverom\n\nvyjadrenia\n\npredsedníčky\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBratislava I pod Spr. 3654/2014 z 23.októbra 2014, že konanie vedené Okresným súdom\nBratislava I pod sp. zn. 18C/154/2011 je poznačené zbytočnými prieťahmi.\nNesúhlasíme\n\nvšak\n\ns\n\nvyjadrením\n\npredsedníčky\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBratislava I pod Spr. 3654/2014 z 23.októbra 2014, že prostriedky, ktoré sťažovateľ použil\nviedli k odstráneniu nečinnosti súdu, nakoľko od vybavenia sťažnosti na zbytočné prieťahy\nv konaní spr. 2277/2014, t. j. odo dňa 07. 10. 2014 neuplynul dostatočný čas na to, aby súd\n\n5\n\nvo veci mohol rozhodnúť, nakoľko len dňa 14. 08. 2014 zákonná sudkyňa vo veci vytýčila\ntermín pojednávania na termín dňa 02. 12. 2014.\nPoukazujeme na skutočnosť, že sťažovateľ podal (i) prvú sťažnosť na zbytočné\nprieťahy v konaní dňa 04. 10. 2012, pričom táto sťažnosť bola predsedníčkou Okresného\nsúdu Bratislava I vybavená pod Spr. 2244/2012 dňa 29. 10. 2012, (ii) druhú sťažnosť\nna zbytočné prieťahy v konaní dňa 03. 07. 213, pričom táto bola predsedníčkou Okresného\nsúdu Bratislava I posúdená ako opakovaná sťažnosť a bola predsedníčkou Okresného súdu\nBratislava I vybavená pod Spr. 2244/2012 dňa 01. 08. 2013, (iii) ústavnú sťažnosť\ndňa 08. 07. 2013, pričom táto bola Uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 24. 10. 2013,\nč. k. I. ÚS 621/2013­7 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená s odôvodnením, že „... až\npokračujúca nečinnosť OS BA I by mohla/môže spôsobiť porušenie základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa č. 48 ods. 2 Ústavy SR, čo\nvšak Ústavný súd SR v súčasnom období nemôže posúdiť“ a (iv) urgenciu vytýčenia\npojednávania adresovanú predsedníčke Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05. 08. 2014.\nOkrem uvedeného sťažovateľ adresoval príslušnému súdu viaceré podania, ktorých účelom\nbolo odstránenie nečinnosti, avšak aj tieto zostali bez relevantnej odozvy.\nPodanie sťažnosti na prieťahy v konaní sa v zmysle zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\nzásadne považuje za účinný prostriedok ochrany základných práv, ktoré súvisia\nso základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie\nbez zbytočných\n\nprieťahov.\n\nO\n\núčinnosť\n\ntakého\n\nprávneho\n\nprostriedku\n\nochrany\n\npred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní však možno v jednotlivom prípade hovoriť\nlen vtedy, ak skutočne vedie k odstráneniu nečinnosti súdu. V prípade, ak predseda súdu\nv rámci vybavenia sťažnosti konštatuje prieťahy v konaní, avšak k odstráneniu nečinnosti\nsúdu následne nedôjde, nemožno hovoriť o účinnom prostriedku ochrany pred zbytočnými\nprieťahmi v súdnom konaní a možno konštatovať, že takýto prostriedok ochrany má len\nformálny charakter. V konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.\n18 C/154/2011 sťažovateľ podal prvú sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní už v roku\n2012, pričom táto zjavne nemala na činnosť Okresného súdu Bratislava I žiaden relevantný\nvplyv a neviedla k odstráneniu zbytočných prieťahov vo veci. Takýto vplyv na odstránenie\nnečinnosti Okresného súdu Bratislava I nemali ani ďalšie podania sťažovateľa. V tomto\n6\n\nsmere poukazujeme na fakt, že k odstráneniu nečinnosti príslušného súdu zjavne neviedlo\nani predchádzajúce rozhodnutie Ústavného súdu SR (Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa\n24.10.2013, č. k. I. ÚS 621/2013­7), ktorým síce sťažnosť sťažovateľa odmietol, avšak\nz ktorého odôvodnenia vyplýva, že pri pokračujúcej nečinnosti Okresného súdu Bratislava I\nmôže dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podlá č. 48 ods. 2 Ústavy SR. Od predmetného rozhodnutia Ústavného súdu SR,\nt. j. od 24. 10. 2013 príslušný súd vo veci neurobil žiaden relevantný úkon smerujúci\nk rozhodnutiu vo veci. Vybavenie posledného podania sťažovateľa zo dňa 05. 08. 2014\npredsedníčkou Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07. 10. 2014 pod Spr. 2277/2014, t. j.\nv rozpore s ust. § 65 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch po viac ako 60 dňoch od jeho\npodania, možno hodnotiť len ako formálny úkon, ktorý nepochybne nadväzoval na ústavnú\nsťažnosť podanú zo strany sťažovateľa, ktorá je predmetom tohto konania.\nPrávne kroky, ktoré sťažovateľ opakovane využil svedčia o tom, že sťažovateľ sa\nsvojimi predchádzajúcimi úkonmi snažil, aby príslušný súd odstránil stav nečinnosti, avšak\njeho doterajšia snaha bola bezúspešná. V tejto súvislosti uvádzame, že sťažovateľ nie je\npovinný uplatňovať prostriedky ochrany opakovane, ani nie je povinný tieto uplatňovať\nv určitých lehotách a intervaloch tak, aby mali „dostatočný“ vplyv na odstránenie\nnečinnosti príslušného súdu. Príslušný súd je s odkazom na ust. § 100 ods. 1 OSP povinný\nv konaní, ktoré sa začalo, i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá, tým sa však Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom\npod sp. zn. 18 C/154/2011 odo dňa začatia konania neriadi. Skutočnosť, že sťažovateľ je\nnútený opätovne sa domáhať ochrany svojich základných práv podaniami, ktorých účelom\nje odstránenie nečinnosti súdu, zvyšuje mieru právnej neistoty a frustrácie z právneho\nsystému SR, ako aj pocit bezmocnosti a ignorancie vyššej moci.\nS ohľadom na uvedené nie je možné súhlasiť zo záverom, že odkedy sťažovateľ použil\nprostriedky ochrany, neuplynul dostatočný čas na to, aby súd mohol vo veci rozhodnúť a že\ntieto viedli k odstráneniu nečinnosti súdu, keď súd vytýčil pojednávanie na deň 02. 12.\n2014, nakoľko sťažovateľ vy užíva prostriedky ochrany už od roku 2012, avšak márne.\nNečinnosť Okresného súdu Bratislava I a porušovanie práv sťažovateľa preto nemožno\nzjednodušene hodnotiť len vo vzťahu k poslednému podaniu sťažovateľa zo dňa 05. 08. 2014,\n7\n\nale je potrebné prihliadnuť na celú genézu prípadu, a to od začatia konania vedeného\nOkresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 18 C/154/2011 až do podania ústavnej sťažnosti,\nktorá je predmetom tohto konania.»\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich\nstanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\ngarantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\n11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa\nprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej\nneistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho\norgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť\nsúdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo\n(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký\nprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli\n8\n\nktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu\na sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej\nz § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne\nbez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je\npodľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu\npojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva\nz § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov,\nktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi\ndeň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.\n12. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom\nprípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,\nsprávanie účastníkov konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou\nESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní\na jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).\nPodľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.\n12.1 Pokiaľ ide o otázku právnej a faktickej zložitosti sporu, ústavný súd konštatuje,\nže konanie vo veci sťažovateľa, ktorého predmetom je uplatnený nárok na náhradu škody\nspôsobenú nesprávnym úradným postupom, nemožno spravila hodnotiť ako skutkovo\nči právne zložité, pretože ide o otázky regulované jasnou právnou úpravou zastrešenou\njudikatúrou všeobecných súdov. Napokon potenciálnu zložitosť sporu nenamietala\nani predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku. V danom prípade okresný súd\ndo dňa predloženia spisu ústavnému súdu vykonal iba jedno relevantné pojednávanie\n2. decembra 2014, ktorého obsahom by bolo vykonanie dôkazov a zisťovanie skutkového\nstavu vo veci.\n9\n\n12.2 V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní\nz hľadiska druhého kritéria nezistil ústavný súd žiadne významné okolnosti, ktoré by\nsignalizovali podiel sťažovateľa ako jeho účastníka na predĺžení konania narušením jeho\nplynulosti. V konaní bol aktívny a podal aj dvakrát sťažnosti (v roku 2012 a 2013)\nna zbytočné prieťahy v konaní, ktorými sa domáhal nápravy, aj keď okresný súd ho vyzýval\nna odstránenie vád návrhu (8. októbra 2012) a v dôsledku toho aj rozhodol o odmietnutí\njeho návrhu 7. februára 2013. Taktiež sťažovateľ podal námietku zaujatosti proti zákonnej\nsudkyni, ktorá nespĺňala zákonné náležitosti a odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu\nzo 7. februára 2013, o ktorom rozhodol nadriadený súd tak, že napadnuté uznesenie\n30. apríla 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ale tieto skutočnosti zásadným\nspôsobom nepredĺžili toto konanie.\n\n12.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v posudzovanom konaní.\nÚstavný súd konštatuje, že okolnosťou, ktorá narušila plynulosť konania vo veci\nsťažovateľa, bola ničím neodôvodnená pasivita okresného súdu, ktorý vo veci samej\nnekonal bez toho, aby mu v tom bránila závažná prekážka, a až v auguste 2014 určil termín\npojednávania na 2. december 2014. Od podania návrhu (17. október 2011) síce okresný súd\nvyzval uznesením z 8. októbra 2012 sťažovateľa na odstránenie nedostatkov podania,\nale 3. januára 2013 Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) mu vrátil spis\nbez meritórneho rozhodnutia z dôvodu, že jeho uznesenie vydané vyšším súdnym\núradníkom, resp. odvolanie podané proti nemu mal posúdiť najprv sudca okresného súdu,\na tiež krajský súd 30. apríla 2013 zrušil uznesenie okresného súdu o odmietnutí jeho\nnávrhu zo 7. februára 2013 a vec mu 28. mája 2013 vrátil na ďalšie konanie. Zbytočné\nprieťahy v tomto období priznal aj okresný súd.\n\n10\n\n14. S ohľadom na uvedené nemožno doterajšiu dobu konania vedeného pred\nokresným súdom (viac ako tri roky) bez vykonania relevantných procesných úkonov\nsmerujúcich k rozhodnutiu vo veci samej považovať za ústavne akceptovateľnú (aj keď\nokresný súd už medzitým nariadil aj dve pojednávania) vo vzťahu k základnému právu\nsťažovateľa zaručenému čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené\nzákladné právo sťažovateľa bolo porušené (bod 1 výroku nálezu).\n15. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\n16.\n\nPretože\n\nústavný\n\nsúd\n\nzistil\n\nporušenie\n\nzákladného\n\npráva\n\nsťažovateľa\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a konanie nebolo\nv čase rozhodovania ústavného súdu pred okresným súdom meritórne skončené, prikázal\nokresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej\nneistoty, v ktorom sa sťažovateľ domáhajúc sa rozhodnutia súdu vo svojej veci nachádza\n(bod 2 výroku nálezu).\nIII.\n17. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli\nporušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n18. Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 6 000 €\nodôvodnil sťažovateľ najmä absolútnou pasivitou okresného súdu a s tým súvisiacim stavom\nprávnej neistoty.\n\n11\n\n19. Vzhľadom na okolnosti danej veci [konanie trvalo do podania sťažnosti len\ndva roky a 9 mesiacov a tiež skutočnosť, že okresný súd nebol vo veci sťažovateľa úplne\nnečinný, o čom svedčia aj niektoré jeho úkony do podania sťažnosti ústavnému súdu\n(pozri bod 5 nálezu)], ale aj jeho vyvíjaná aktivita v súčasnosti (pozri bod 6 nálezu)]\nústavný súd dospel k názoru, že deklarovanie porušenia jeho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, príkaz\nokresnému súdu konať bez prieťahov a priznanie náhrady trov konania (bod 20 nálezu)\nje dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa, a preto jeho sťažnosti v tejto časti\nnevyhovel (pozri bod 4 výroku tohto nálezu).\n20. Napokon ústavný súd priznal aj úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie\na príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s ustanoveniami vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ktorú si sťažovateľ uplatnil\nv sume 340,90 €, tak ako to požadoval, pretože uplatnená suma neodporuje tejto vyhláške\n(bod 3 výroku nálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. januára 2015\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/154/2011", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1d308d19-2364-4c96-b488-df1fc9a756b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 621/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 621/2013 z 24. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d308d19-2364-4c96-b488-df1fc9a756b2"}, {"guid": "ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 251/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 251/05 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029"}, {"guid": "ussr:141c9c61-e4b8-4755-a0cf-b59c16aaa61c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 366, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:141c9c61-e4b8-4755-a0cf-b59c16aaa61c"}, {"guid": "ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 153/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 153/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "693cf292-7631-44ae-beb4-5b083571f533:c9b8e1ef-f42e-4bc0-bd52-ccd7901476c3", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5812204536.1", "spisova_znacka": "8Co/231/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/231/2013 z 27. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-06-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5812204536.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:31d9f895-4ce7-49e6-a3c3-7cbb64d09d36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.527.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 527/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 527/2015 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.527.2015.1"}]}